O zarábaní si písaním článkov sme tu už mali niekoľko príspevkov, venovali sme sa tomu však len v rámci zahraničia – u nás totiž prakticky neexistoval nejaký rozumný systém na štýl iWriter.com. Až doteraz.
Minule sme si čo to povedali o troch najväčších výhodách práce z domu. Našťastie je tých výhod oveľa viac. Ale dnes sa pozrieme na zúbok aj druhej strane mince. Tak isto ako všetko ostatné, aj práca z domu má svoje nevýhody.
Pracujete z domu alebo nad touto možnosťou silno premýšľate? Stále sa neviete rozhodnúť? Každopádne by ste mali zvážiť všetky pre a proti. Práca z domu má veľmi veľa kladných ale aj záporných stránok.
Okrem tej „normálnej“ možnosti zarábania na internete existuje aj mnoho odrbov na ľudí, ktorých cieľom je v prvom rade z nich vytiahnuť prachy, alebo na nich nejak inak zarobiť a neponúknuť im pri tom nič hodnotné, ani žiadny skutočný zárobok. Jedným z nich je aj predaj infoproduktov.
Od publikovania niekoľkých článkov na tému zarábanie si písaním článkov nám pribúdajú v email schránke požiadavku o takúto prácu. Prakticky všetky tieto žiadosti opakovali dookola tie isté chyby. Rozoberieme si ich a ponúkneme tri jednoduché rady pre každého, kto to s písaním článkov myslí vážne.
Kniha Time Ferrisa – 4-hour work week, alebo po našom Štvorhodinový pracovný týždeň, už šúcha police v kníhkupectvách pekných pár rokov. Tento čas jej však neubral na aktuálnosti, skôr naopak.
Minule sme si predstavili jeden zo spôsobov práce z domu – mikroprácu. Dnes na daný článok mierne nadviažeme a povieme si čosi o písaní článkov za peniaze z pohodlia vlastného domova.
Tzv. mikropráca je fenomén posledných mesiacov. V podstate sa nejedná o nič nové, čo by tu doteraz nebolo, akurát sa to celé „združilo“.
K napísaniu tohoto článku ma motivovalo niekoľko reakcií, ktoré mi za existenciu webu prišli, rovnako ako fakt, že foneticky dosť blízke pojmy „práca z domu“ a „práca na doma“ označujú v mysliach ľudí často „odlišné“ činnosti.
Z domu sa dá nie len pracovať, ale aj študovať, či dokonca získať aj titul – MBA. Kým naše klasické vysoké školy stále nedospeli (a určite dlho ani nedospejú), tam už sa udomácnili tie súkromné. Keďže titul MBA (master of business administration) nepatrí medzi tie „naše“, nevzťahujú sa naň ani naše ťažkopádne zákony o vzdelávaní, akreditácii či udeľovaní titulov.